Poďakovanie deviatakov

    Nastal okamih, keď o chvíľu budeme počuť poslednýkrát zvonenie. Deväť rokov uplynulo ako voda a nám nezostáva nič iné, len sa rozlúčiť. Škola, učitelia, kamaráti nám počas toho dlhého obdobia veľmi prirástli k srdcu. Niet sa čomu čudovať, veď sme tu trávili veľa hodín, veľa času. Každý z nás si odnáša zo školy mnoho zážitkov, tých dobrých a možno aj tých zlých.

    Poďakovanie patrí hlavne Vám, milí učitelia. Naučili ste nás veľa. Postupne ste nás pripravovali na cestu životom, ktorá nás ešte len čaká.

    Pamätám si ešte náš prvý deň v škole, keď nás rodičia po prvýkrát odprevadili do školy. Bol to okamih, keď sme spoznali svojich spolužiakov a novú pani učiteľku. Mali sme strach, či to zvládneme. Báli sme sa všetkého nového. Čo tu budem robiť? Veď nepoznám písmená! Bojím sa matematiky. Aká bude pani učiteľka? Bude na nás kričať? Bude milá? Určite každému z nás napadli tieto otázky. 

    Na naše prekvapenie nás čakali usmiate tváre pani učiteliek a vychovávateliek. Počas prvých rokov na našej škole sme sa oboznámili s písmenami, naučili sme sa čítať, písať a počítať. Oboznámili sme sa s rôznymi poznatkami z predmetov, ktoré sme dovtedy nepoznali, napr. vlastiveda, prírodoveda. Spolu sme bojovali s vybranými slovami či malou násobilkou. 

    Nie vždy to bolo s nami ľahké. Ani prechod na druhý stupeň nebol jednoduchý. Pribudli nám nové predmety, noví učitelia. Nadobudnuté poznatky sme naďalej rozširovali aj vo vyšších ročníkoch. Za čo patrí vďaka práve učiteľom, ktorí nám posúvali mnoho informácií. Síce sa nám do školy často nechcelo,  ťahali nás tam hlavne kamaráti a občas aj túžba spoznať niečo nové. Spomienková škatuľa sa postupne napĺňala zážitkami z výletov, výbuchmi smiechu, čarom prestávok či družnými rozhovormi s kamarátmi a niekedy aj smútkom. 

    Toto všetko s nami prežívali aj naše triedne učiteľky. Za ich trpezlivosť, ústretovosť a ohľaduplnosť im patrí veľké "ďakujem!.

    Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa na začiatku deviateho ročníka. Stáli sme pred ťažkou skúškou a zložitou otázkou: "Kam na strednú?". Slovo prijímačky sa skloňovalo viackrát. Nakoniec sme sa do vysnívanej strednej školy dostali všetci. Niektorých vzali na školu bez prijímacích skúšok a tí, ktorí ich museli absolvovať, ich zvládli tiež.

Poďakovanie patrí všetkým učiteľom, ktorí nás pripravil na prijímacie skúšky. 

    Práve slovami známej pesničky "Stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí..." by sme sa chceli rozlúčiť a poďakovať sa za všetko  naučené, prežité, veselé i smutné. "Bolo nám tu dobre, dobre s vami, otvárajú sa však ďalšie brány." Práve teraz ukončujeme jednu etapu nášho života a zároveň sa tešíme na nové výzvy, nových kamarátov a pedagógov. Pevne veríme, že sa nám na novej ceste bude dariť aspoň tak dobre, ako tu - na Základnej škole vo Veľkých Úľanoch.

    Ďakujeme!

Dominika Lanczová, 9.A

 Zdroj fotografie: https://www.hawra.sk/fotky45992/fotos/_vyrp11_26hrncek-dakujem-web.jpg