Poďakovanie deviatakov
Nastal okamih, keď o chvíľu budeme počuť poslednýkrát zvonenie. Deväť rokov uplynulo ako voda a nám nezostáva nič iné, len sa rozlúčiť. Škola, učitelia, kamaráti nám počas toho dlhého obdobia veľmi prirástli k srdcu. Niet sa čomu čudovať, veď sme tu trávili veľa hodín, veľa času. Každý z nás si odnáša zo školy mnoho zážitkov, tých dobrých a možno aj tých zlých. Poďakovanie patrí hlavne Vám, milí učitelia. Naučili ste nás veľa. Postupne ste nás pripravovali na cestu životom, ktorá nás ešte len čaká. Pamätám si ešte náš prvý deň v škole, keď nás rodičia po prvýkrát odprevadili do školy. Bol to okamih, keď sme spoznali svojich spolužiakov a novú pani učiteľku. Mali sme strach, či to zvládneme. Báli sme sa všetkého nového. Čo tu budem robiť? Veď nepoznám písmená! Bojím sa matematiky. Aká bude pani učiteľka? Bude na nás kričať? Bude milá? Určite každému z nás napadli tieto otázky. Na naše prekvapenie nás čakali usmiate...